Jo-kristo ma Kanise Nyasaye

 

[CB3]

 

 

 

 

 Roho maler to Ang'o?

 

(Edition 2.0 20021102-20061227)

 

Roho maler en teko mar Nyasaye kendo ok en  chuech moro dhano.En yoo ma wanyalo ng`eyogo Nyasaye Achiel madiera kod wuode Yesu Kristo.Kuom mano en kendo yoo ma wabedogo yawuot Nyasaye koa echier mar joma otho.

 

 

 

Christian Churches of God

PO Box 369,  WODEN  ACT 2606,  AUSTRALIA

 

E-mail: secretary@ccg.org

 

 

 

(Oloke ã 2002, 2006 Christian Churches of God, ed. Wade Cox)

(Tr. 2008)

 

Otasni inyalo loki nono kendo ichiwe duto maonge medo kata golo moro. Nying joma goye kod nonro margi kod lendo mar lokogi nyaka riw kachiel. Onge chudo ma ibiro keti etich mar keyo loko gi. Timo rom margi ei loso gi  kod ng`iyo itimo maonge chachni.

 

This paper is available from the World Wide Web page:
http://www.logon.org and http://www.ccg.org

 

 


   Roho maler to Ang'o?

 


Mondo wange Roho maler nyaka wang'e Nyasaye Achiel kende mar Adiera (Eloa) kod Wuode ma Yesu kristo. Wanene koa e muma kaka Wuoro kod Wuowi otudore kuom roho maler. Wabiro neno ni Nyasaye chiwo rohoni ne dhano bende.

 

Roho ok en dhano kata gima opogore. Jomoko wacho ni Nyasaye olosi gi kuonde adek, kuondegi iwacho ni gin Wuoro kod Roho  maler kendo iluongo gi ni Nyasaye adek. Puonjni ok ni kare kendo ok en adiera kata mana matin. Ndiko hulo ni Nyasaye en ACHIEL kendo ok adek (Rapar mar Chik 6:4; Joefeso 4:6). Roho maler en Roho mar Nyasaye (Jorumi 8:14) Nyasaye miyowa Rope mondo wanyal ng'eye kendo mondo wadongi kawachalo kode (2Petro 1:3-4).

 

Chuny maler tiyo e chunywa kod e parowa. Ok en gima iluoro nikech Nyasaye ok miwa roho miluoro, to mar teko kod hera (2Timotheo 1:7).

 

Chuny maler iluongo ni jakony (Johana 15:26). Okonyowa mondo wang'e muma kod gige Nyasaye. Opuonjowa adiera (Johana 14:16-17; 1Johana 4:6;5:6). Ong'eyo gik moko duto (1Jokoritho 2:10-11). oho maler e yo ma wadokogo yawuot Nyasaye (Jogalatia 4:6-7; Jorumi 8:14). Kristo konyowa, puonjowa kendo
hoyowa kokalo kuom Roho maler. Ma en teko Nyasaye modak eiwa kendo ei kristo. Owuok kuom Nyasaye kato kuomwa kokadho kuom kristo. En kaka teko matero ir Nyasaye kuom kristo (Jo- Hibrania 7:25). Ok onere.


Chuny biro wuoyo nwa seche ma wan e chandruok. Obiro keto paro e pachwa kendo weche e dhowa. Roho nigi nyalo mar wuoyo kokadho kuomwa ( Mathayo 10:19-20).

 

Nyasaye miyo jogo madwaro Roho maler (Luka 11:9-13), kata kamano wabiro dwaro luore mondo wayud Roho maler Roho dak ei jogo marito chike mag Nyasaye  (1Johana 3:24; Joote 5:32).

 

Ka wahulo richowa kendo obatiswa to wayudo Roho maler eiwa (Mathayo 28:19; Joote 2:38). Mondo onyiswa ni m timore, Jatich Nyasaye achiel ne omulo ni ng'ama otiso lwete jatiso ok miwa Roho. En dhano kendo oonge gi teko ne owuon mondo otine ma. Ofulo mana ni okwayo Nyasaye mondo omi ng'ama ibatisi Roho. Koa kuom ubatiso wachako wuodh manyien e dak e yo mane kristo otimo.

 

kaka Jo-kristo nyaka wadagi kaka kristo kod Joote nodak. Wang'eyo ni ne gin to Sabato kod sepni (Joote 2:1,20:6,27:9; Jokolosai 2:16) kaka ochiw e muma manyien. Ok oromo ng'eyo gima Nyasaye  wacho e muma kende, nyaka watim gigo duto ma Nyasaye chiko. Kawan gi Rop Nyasaye kendo wadak kaka ochiko to wachako nyiso olembe mag Roho maler. Wanyalo somo kuom ma e Jogalatia 5:22-23. Hera e olemo mokwongo (1Jokorintho 13:131, to duto chakore gi adiera (Johana 17:17).

 

Ok wan wang' chuny kuom tiyo tije maber. To pod nyaka watim tije mabeyo kendo luoro chike Nyasaye kata ka Roho maler ni eiwa (Jakobo 2:14-18) Adiera, ka Roho maler ni eiwa to wabiro dwaro timo tije mabeyo kendo luoro Nyasaye. Ka  wahindo ahinya ne ubatiso, Roho maler pod biro mana ritowa nyaka wabed joma dongo, ka wayie kuom jonywol. To nyaka waluor jonywolwa e Ruoth (Joefeso 6:1-2).

 

Kristo nowacho ni en ei Nyasaye kendo Nyasachwa ni ei (Johana 17:21-23) ma nyalo mana timore gi Rop Nyasaye maler. Omio wan gi Roho maler, Nyasaye eiwa kod kristo eiwa (1Johana 4:13). Mano e kaka Nyasaye dwaro mondo obed duto e duto odiochieng' achiel ( Jo-Efeso 4:6; 1 Jokorintho 15:28). To e ndao ne waduto wabiro bet roho kendo ok nwachak wabed ringruok kod dhano mar remo.

 

Roho maler e daraja mariwowa waduto. Par ni Roho maler ok en gimoro mwayalo winjo kata mulo kod lwetewa. Wang'eye ka entie kata oonge, kaluore gi gima timore e pachwa kendo kaka watimore (Jogalatia 5:16-18).

 

Bedo kod chuny ofulo ni wanyalo wuoyo gi Nyasaye e alam. Ka walemo to oningo walem ne Wuoro, to seche duto wakwayo gik moko e nying wuode Yesu Kristo (Mathayo 6:6,9-13; Luka 11:12) koro wanyalo dhi wuoyo gi Nyasaye wuoro kokadho kuom Roho maler. Nyaka walam Nyasaye e roho kod adiera (Johana 4:24).

 

Ka wang'eyo gima oningo walemne, to Roho maler konyowa kuom lemonwa.  Itime eyo ma onge wach manyalo lore (Jorumi 8:26). SEche duto Nysaye ong'eyo gik mane chunywa kod pachwa, omiyo ong'eyo gima roho wachnwa. Obiro mana wacho gigo mawinjore gi dwach Nyasaye (Jorumi 8:27).

 

Kristo nyiso  gima wuoro chalo. Otiyo kendo owuoyo ne Nyasaye nikech en gi Rop Nyasaye maler modak e iey (Johana 3:34). To ok en kaka Nyasaye Achiel kende mar Adiera. Opogore kendo ne ochweye gi Wuoro kendo ne oore ka mondo obed dhano kuom thuolo machwok (Johana 5:23).Wuoro kod wuowi opogore to iwacho ni gin achiel nikech gipogo kido machal kuom Roho maler. yesu nowacho," Ng'at ma onena to oseneno wuoro (Johana 14:9).

 

huny maler riwowa kanyakla mondo walos Hekalu mar Nyasaye (1Jokorintho 3:16;6:19). Nyasaye luongowa e Loch Nyasaye mondo wati. Ok nikech wang'eyo kata wabeyo. Roho miyowa waduto mich kata talanta makende mondo wanyal tiyo kanyakla kaka  ringruok achiel. Ringruok kaka lwedo, tielo, wenge, ite, tiyo kanyakla gi kuonde mamoko Onge kama tiyo kende . Omio wadwaro mondo wakonyre e tich mar kanisa gi hera kod teko moa kuom Roho maler.

 

Ok wanyal donjo e loch mar Nyasaye ka ok onywolwa kendo. Ma timore e kinde ma obatiswa kendo wayudo Roho maler. Ka onywolwa roho to yorewa machon iwacho ni otho (Johana 3:3-6). Ogo manie ringruok ok nyal moro Nyasaye. Omiyo ka wan gi Roho maler eiwa to wan jog kristo kendo odak eiwa kod Nyasaye bende ni eiwa kamano (Jorumi 8:8-10).

 

Omiyo chuny miyowa ngima manyien. Pod wan dhano, to imed lokwa ne ber. Walokore wabedo e kido mar kristo, ma kit Nyasaye. ilokowa bedo malong'o kendo maler ahinya kaka Nyasaye kokadho kuom Roho maler. Bang' ubatiso ok oningo wadog chien e kit ngimawa machon (Jo-Efeso 4:17-24).

 

Chuny maler telnwa kuom nyisowa gima Nyasaye dwaro koa kuomwa. Bang'e okonyowa nwang'e. Wabiro dwaro mondo wamor Nyasaye. En mana kaka omiwa chuny manyien kod paro manyien.  Ringruokwa pod nenore machal to parowa kod timbewa lokore.

 

Chuny maler biro weyowa ka wadok timo richo. Ka omiwa Roho, to wachako ng'eyo mang'eny kuom Nyasaye Achiel kende mar Adiera kod chenro ne ne wan. To kawachako timo richo, to wachako lalo moko kuom gigo mabeyo mane wang'eyo (2Timotheo 1:13-14).  Ka waparo kendo watimo gik ma Nyasaye ok bihero to wang'eyo ni Roho wuok koa kuomwa.  Nyasaye nowacho ni ok obi wuok kuomwa kata weyowa (Rapar mar chik 31:8; 1Ruodhi 6:13; Isaya 42:16, Jo-Hibrania 13:5) to Roho  nyalo lal kata wuok (1 Thesalonika 5:19; Jo-Efeso 4:30).

 

Chuny yo ma walamogo Nyasaye ( Jofilipi 3:3). Omiyo Roho ok en Nyasaye kendo ok walam Roho. Kata ok walam Yesu kristo kuom lemo ne. Ka wang'eyo ni Yesu en Wuod Nyasaye, to Nyasaye ni eiwa kendo e iye kuom chuny maler (1Johana 4:15).

 

Ji mane e muma machon bende nong'eyo kuom Rop Nyasaye. Negin gi bedo mar malaika mar Jehova. Ne ging'eye ni ne ok en Nyasaye Achiel kende mar Adiera mane wuoyo kodgi wang' gi wang' kendo mane gineno. Kaka wang'eyo bedo malaikni mar Nyasaye mane nigi Musa kod Jo-Israel e thim ne bang'e onywol kaka Yesu
madhano (ng'i kalatas Yesu to ng'a? (No. CB2).

 

Jonabi duto ne olim gi Roho mar Nyasaye e lek kata neno kata ne owuo kodgi gi roho mane ni kuom malaika mar Jehova.Ruoth ne obiro ne Ibrahim elek ( Chakruok 15:1); Ruoth noluongo Harun kod Miriam (Kwan 12:6). Roho mar Nyasaye nobiro kuom Balaam (Kwan 24:2), Ruoth noluongo Samwel (1Samwel sura 3); Isaya noneno lek (Isaya 1:1; Wach Ruoth nobirone Jeremia (Jeremia 14:14); Ezekiel noneno lek mag Nyasaye (Ezekiel 1:1)
Daniel noyudo lek (Daniel 2:19; kendo kama ekaka notimore ne Jonabi duto machon (ng'i bende Jo-Hibrania 1:1-2; 2Petro 20:20-21).

 

Muma bende wuoyo kuom roho machielo ei dhano. En roho mopogore gi Roho mar Nyasaye. En kaka muchwa. En mar Nyasaye (Chakruok 6:3; Ayubu 11:11,27:3; Ngeche 20:27) ka watho to roho weye (Zaburi 146:4). Odkne Nyasaye (Joote 12:7) kane Nyasaye oloso Adam ne okudho muya e ume much ngima, mi dhano obedo gi ngima mar ringruok. Chuny ofulo ni chwech kata dhano kata ngima. le kod dhano tho tho machal, to dhano biro dak kendo. Omiyo roho mar dhano e makelo pogruok e kindwa gi le.

 

Ok wanyal neno roho mar dhano kendo kata wanyal neno muchwa. To wanyalo winjo muchwa ka wakudhe e lwetewa. E yor mogo no ok wanyal neno Roho mar Nyasaye to wanyalo winje eiwa nikech wadwaro ni mondo waluor Nyasaye Roho mar Nyasaye en kaka yamo kata auka (Johana 3:8) kamano bende achal kod muchwa.

 

Paro en kaka auka pongo ngai mar yie machiedho e nam. Okonyo dhiro yie e yo madwarore. Wanyalo wacho bende ni ka chunywa kod pachwa opong gi Roho maler to wan bende idhirowa e yo makare. Roho maler e gima konyowa mondo wadagie e yor Nyasaye.

 

Kane Yesu tho e siro to ne okok ne wuongi manie polo, " Wuora iketo chunya elweta". To kane osewacho kamano to chunye nochot (Luka 23:46). Ma e roho ma dhano duto nigo, ma dok ne Nyasaye saa tho. Ne oketo ngimane e lwet Wuoro. Yesu nong'eyo ni kane dhi dak kendo bang' ngimane mar dhano to wuoro kendo e mane nyalo miye ngima manyien. Omiyo kuom Roho maler Nyasaye nochiero Yesu koa e tho (Joote 3:32-33). Wan bende ibi chierwa kwa ae tho mondo wad kendo (Jorumi 8:11).

 

Yesu notimo gima Wuoro nedwaro ni otim (Luka 2:49). Ne owacho ni onge gima onyalo timo maonge Wuoro (Johana 5:30). Ne en kaka tie mar Nyasaye nikech ne owuoyo ne Nyasaye kendo noting'o teko Nyasaye. Kuom rieko Roho maler  kristo ne nyalo puonjo jopuonjrene gik mang'eny kuom nyasaye kendo kuom gik
mabiro timore e ndalo mabiro. To kaonge Roho maler, to jopuonjrene kristo kod wan tinende ok nyal winjo tie gigi. Chuny maler teko Nyasaye mane kristo osingo oronwa (Johana 16:7) kane pok oweyo jootene kuom saa mogik mondo odogne Wuongi (Joote 1:10-11), nonyisogi ni kik gi wuogi gia Jerusalem
to girit singo mar Wuoro. Ne olemo ni Wuoro mondo omigi Jakony machielo (Johana 14:16-17). Nonyisogi ni gibiro yudo Roho maler koa kuom Wuoro (Johana 15:26). Ma ne yo mar nyisogi ni pod obiro bet nikech negibiro bedo gi chuny Nyasaye kaka ne en go.

 

Omiyo kane gichokore kanyakla ne sap Pentekosti, gima iwuoro notimore. Nenitie koko mar yamo makudho matek kod ligek mach maliel kowoknigi. Nopong'gi gi Roho maler kendo negichako wuoyo gi dhok mopogore opogore (Joote 2:1-4). Ma ne ok ohingo gi.

 

Chuny nedhi puonjogi kuom gik mabiro mana kaka kristo notimo kane en kodgi owuon (Johana 14:26; 16:13). Kuom Roho maler kristo nebiro konyogi gi mohulo gibed motegno e yie kendo chako kanisa mar Nyasaye. Koro nyaka wadhi nyime gi tijni nyaka kristo duogi mondo oket pinyni e yo mawinjore. Bang'e waduto wabiro luoro chike Nyasaye.


  

 

q